Som jeleň a čo. . . a bol som aj v 1989

17. novembra 2020, jelen, Nezaradené

Som jeleň a čo… a bol som aj v 1989

Dnes som dospelý. Mám svoj názor, či odborný, či životný a veľmi ma ovplyvnilo moje prostredie a naša novodobá história. Jeden fakt za všetky hovorí o tom, že som aj „politicky“ citlivý.. ale nie tak, typicky, preto som to dal do úvodzoviek. Nie som politik, ani sympatizant. Mám svoje cítenie a vnímanie a vlastne ma ovplyvnila posledná slovenská politická legenda. Posledný slovenský politik, ktorý mal morálku, ľudskosť a dôstojnosť. Od jeho čias sa nenašiel žiadny človek s podobnými vlastnosťami a životným príbehom. A to myslím naprieč politickým spektrom od červenej až po modrú, či bezfarebnú.

 

AJ preto som ako 13 ročný bol v 1989 na námestí SNP v Bratislave a doslova som hltal každé jeho slovo.. Alexander Dubček je pre mňa symbolom posledného Slováka, ktorý si zaslúži spomienky a to určite nielen 17.novembra. A tí, čo ma poznajú bližšie, vedia, že som sociálne zmýšľajúci človek, ktorého hodnoty vychádzajú z robotníckeho prostredia v ktorom som vyrastal. A ťažko som znášal „mečiarizmus“ a aj preto som v 1997/1998 prerušil štúdium na univerzite a odišiel do Anglicka. Dnes je to iné, mám rodinu a nikdy by som nechcel žiť inde ako na Slovensku. Ani vtedy v minulosti, vždy ma to ťahalo domov, na Slovensko. Máme krásnu krajinu s veľa dobrými ľuďmi. Možno aj preto, že som prešiel vďaka mojej práci skoro celý svet od Nového Zélandu, cez Anglicko až po Rusko, či Argentínu, dnes viem, že si máme brať príklad a poučenie o tom čo je sloboda a ako si ju chrániť. Pre nás a naše deti.  Ale dnes sa žije na Slovensku ťažko, bez slobody a pod rúškom strachu sa diktujú, ešte pred rokom nepochopiteľné, zásahy do slobody.

 

Len malým odstavcom spomeniem Coronu. Sme stále tí istí ľudia, ktorí veria tomu, čo počujeme z hlasu premiéra, prezidenta, či inštalatéra. Stačí, ak to počujeme v rozhlase a vidíme v televízií. A rovnako sme „poslúchali“ Husáka, ako dnes Matoviča. Je jedno, čo hovoria, ale komu. Sme národ, ktorý sa z tohto nepoučil a stále šliapeme do tej istej bažiny. V minulosti tých, čo sa ozvali a mali iný názor, prenasledovalo ŠTB, dnes ste označovaní ako „nepriateľ“ štátu. Tam dnes smutne dospela demokracia. Nechcem sa venovať „pandémii“ a o zmysle celoplošného testovania, lebo tí, čo tomu rozumejú vedia, že to je nevypovedateľné a nezmyselné konanie. Bez vypovedacej hodnoty, záchyt okolo 1% by znamenal, že vyše 3 mil. Slovákov sú zdraví a nikdy sa nestretli s Covidom. A tento nezmysel popierajú aj strojcovia experimentu. Ak už chcem ísť do ohrozenia zdravia obyvateľstva, tak to testovanie urobím aspoň profesionálne, s testami na úrovni 99%. Potom riziko infekčného tlaku na odberných miestach by malo aspoň politický dôvod. A tvrdiť z úst premiéra našej krajiny, že celoplošné testovanie obyvateľstva znížilo pandémiu na Slovensku je čudo.. ktorému sa ľudia čudujú. Ale túto tému nech hodnotia lekári, ja len viem, že ak to platíme z EU fondov.. tak aj bruselský úradník – kontrolór hlavne kontroluje efektívnosť vynaložených prostriedkov. A tí, čo robili projekty vedia, že každé euro sa kontrolovalo, aby bolo efektívne vynaložené. Tento experiment nespĺňa ani potenciál efektívnosti. Zdravý rozum nevyhral, prehral a plače.. od februára vieme, že najzraniteľnejšou skupinou sú starší ľudia a nechránili sme efektívne DSS. Od mája vieme, že problém sú hranice, „dovoz“ infekčných ľudí.. a hranice nechránime. Doslova aj dnes voľný pohyb osôb. Ale tam, kde sa nepreukázali infekčné polia, ako sú obchody, otvorené štadióny, kúpaliská, tak tam zavrieme všetko.. Bez efektu a bez čísel.

 

Vieme, že dnes je moderný „hoax“, čiže „pravá pravda“, že ktokoľvek kritizuje súčasnú vládu, je automaticky „ficovec“ alebo „kotlebovec“.. Nie, nie som. V mojom prípade sú mi blízki ľudia, ktorí majú chrbtovú kosť a tých nájdem aj na pravom, aj na ľavom brehu a aj v rieke, ktorí plávajú proti prúdu. A z mojej odbornosti  zastávam názor, že ministerstvá, ktoré riadia životné prostredie a pôdohospodárstvo by mali mať režim mimopolitický a mali by byť vyňaté z pod politického boja. Plánovať sebestačnosť potravín a z toho vyplývajúci živočíšny a rastlinný sektor je a musí byť systémová dlhoročná práca. Hlavným dôvodom prečo aj v 21. storočí nie sme potravinovo sebestačný je práve fakt striedanie štvorročných plánov a ideológii podľa predstáv ministra, resp. ministrov. To isté platí aj o ochrane prírody a životného prostredia. A tu naozaj nejde o politiky, pretože skoro v každej strane nájdem ľudí, ktorí sú v tomto sektore šikovní, ale z politických dôvodov sa niečo stále len láta.. a doplatí nato naša zem a naši ľudia. Preto, ako biológa ma „politika“ nezaujíma.

 

Dnes nám aspoň písané, či tlačené slovo nezabráni nik písať. V tom je to iné, ako pred 1989. Ale tí, čo tomu rozumejú a majú svoj odborný názor, tak nemlčte. Píšte. Ovplyvňujte svoje okolie, priateľov, to je cesta ako na Slovensku vychovať dobrých ľudí. Ktorí si budú vážiť vzdelanie, úctu k starším, vzťah k práci a k rodine. A tak, ako patrím do tých poctivých študentov, ktorým nikto nič nedaroval od základnej školy až po univerzitu, tak sa nebojme hlásať to, čo nám a našej histórii vštepovali Komenský, Štúr, Hviezdoslav a iní, ktorí vedeli, že základ funkčnosti národa je vzdelanie a jeho šírenie. To, že máme nevzdelané vedenie štátu, je naše vysvedčenie, naša zodpovednosť.

 

Nemôžeme sa uspokojiť tým, že sa očistí spravodlivosť, vo väzbe právoplatne skončia sudcovia, prokurátori, ktorým prirástla láska k peniazom viac, ako ku spravodlivosti. Ja, ako občan čo do tohto nevidím, len dúfam, že sekera spravodlivosti bude štiepať polená aj doprava, aj doľava. Táto očista však začala omnoho skôr ako po voľbách, a tento proces je ako kvások. Potrebuje čas. Ale toto nemôže byť jediný zmysel tejto vlády. Zbytočný nám bude hladný ľud, ktorý sa tak či tak spravodlivosti nedočká. To, čo sa deje v politike, na súdoch medzi vysokopostavenými ľuďmi, je len hra grobiánov a snobom, politických lobistov a senior manažérov.. je to divadlo, kde ten občan, ktorý má 500 Euro na celý miesiac pozerá radšej reklamu, ako hlavné správy.

 

Preto ukončím môj blog s optimizmom, že budem veriť v náš národ, že nájdeme nového Dubčeka, nového človeka, ktorý bude dobrý a morálny pre celú krajinu. Pre ktorého peniaze nebudú nástroj šťastia, ale pre ktorého bude budúcnosť Slovenska viazaná ako bytosť. A každá bytosť sa skladá z orgánov – to sú rodiny a záleží na každej jednej zdravej a dobrej bunke – to je človek.

Som Jaro Pokorádi a som jeleň…